Fenologický kalendár

Zima – január

Ak nemrzne, môžeme realizovať rez drevín. Okrasné kríky, ako je budleja Davidova, niektoré tavoľníky (­Spiraea­ bumalda, S. japonica) alebo hortenzie (Hydrangea paniculata), hlboko zrežeme a prihrnieme kompostom. Staršie strihané ploty z listnatých drevín zmladíme hlbokým rezom. Popínavé drevinypestované na vedení (napr. pohánkovec, pavinič a plamienky) a kvitnúce v lete dôkladne presvetlíme.Vždyzelené dreviny vysadené na jeseň chránime pred ostrým slnkom. Z ihličnanov, vždyzelených drevín a z listnatých krehkých magnólií musíme striasať ťažký sneh, aby sa nelámali vetvy. Pri odhŕňaní sneh na trávnik nevŕšime, ale rovnomerne rozhadzujeme na plochu. Zabránime tak vyležaniu trávnika a rozložená vrstva snehu ho chráni pred vymrznutím.

Predjarie – február

Prvé kvety sa objavujú už v decembri. Väčšinou ich zničia januárové mrazy, a tak jazmín naplno rozkvitne až vo februári. Slnečné dni môžu prebudiť dreviny k pučaniu a púčiky následne poškodia nočné mrazy. Treba ich ochrániť riedkym režným plátnom (prenosným paravánom) zhotoveným z plachiet upevnených do rámu, prípadne rákosovou či bambusovou rohožou. Nižšie a zrezané dreviny ochráni pred predčasným pučaním aj vrstva opadaného jesenného lístia alebo nahrabaného snehu.Plané ruže prerezávame, keď nemrzne, lebo premrznuté výhonky by sa mohli štiepiť. Kríkové, záhonové a popínavé ruže musíme pred predčasným vyrašením chrániť vzdušnou prikrývkou zo smrekovej čečiny. Na skalke a trvalkových záhonoch sa objavujú prvé kvety. Aby sa dostali na slnečné svetlo, treba cez deň rozhrnúť prikrývku z čečiny a naviateho jesenného lístia. Pred mrazmi kvety znovu zakryjeme. Vresovec je v plnom kvete a po odkvitnutí ho treba zrezať. Na jeseň vysadenétrvalky skontrolujme, či majú kontakt s pôdou. 



Kvitnúcou drevinou februára je jazmín nahokvetý (Jasminum nudiflorum), pestovaný na chránených miestach v záhradách alebo parkoch. 

Skorá jar – marec

Žlté jahňady liesky sprevádzajú v podraste rozkvitajúce drobné cibuľoviny a byliny, ako sú snežienky(Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) a fialky (Viola odorata). 

Z chúlostivých drevín a trvaliek odstránime zimnú ochranu, aby sa v teple rastliny nepoškodili. Na skalke odstránime z chúlostivých druhov čečinu, vytiahnuté rastliny vtlačíme do zeme. Dosypeme substrát a štrk na miesta, kde chýba. Príliš rozrastené trvalky, kvitnúce až v lete, možno v tomto čase rozdeliť a presadiť. Jarné trvalky vysádzame iba z kontajnerov. Pri nákupe dbáme na to, aby rastlina mala dobre prekorenený bal a dostatok pupeňov. V období sucha treba dôkladne zavlažiťrododendrony a ostatné vždyzelené rastliny. Je takisto čas na ostrihanie vždyzelených živých plotov. Ruže oslobodíme od zimnej ochrany, očistíme a podľa potreby hlboko zrežeme. Ku každej rastline rozhodíme hrsť hnojiva a prihrnieme. Aj novovysadené ruže a kríky prihrnieme a ešte niekoľko týždňov ich čečinou chránime pred slnkom a nočnými mrazmi. Otužilé letničky, ako sú nevädze, nechtíky, mak, slncovka, gypsomilka a klinčeky, môžeme vysiať na pripravené záhony. Papuľky, letné astry, letné margaréty a aksamietnice vysievame do studeného pareniska. V tomto období treba ošetriť splstnatený a machom prerastený trávnik ostrými vertikulačnými hrabľami alebo vertikulátorom.



Signálnou drevinou tohoto obdobia je – aj vo voľnej prírode – lieska (Corylus avellana.) 

Plná jar – apríl

Súčasne s ranými čerešňami a bahniatkami vŕby rakyty (Salix caprea) vo voľnej prírode kvitne forzítia– zlatovka (Forsythia) a v záhradách sa otvárajú kvety magnólie hviezdokvetej (Magnolia stellata). 

Ešte vždy je čas na vysádzanie trvaliek. Kontajnerové trvalky (s balom) možno vysádzať po celý rok v čase, keď nemrzne. V tomto období môžeme vysádzať aj hľuznaté gladioly (mečíky). Na zvýšenie stability kvetov ich treba vysadiť asi 10 cm hlboko. K hľuze treba zapichnúť primerane vysokú paličku. Na chránené miesta a do teplých pôd už môžeme vysádzať hľuzy georgín. Osadené miesta ešte pre istotu zakryjeme lístím. Stredne veľkým cibuľovinám, ako sú tulipány, narcisy a hyacinty, treba včas odrezať odkvitnuté časti, no listy je dobré ponechať na rastline až do zožltnutia. Rané a otužilé letničky a druhy s krátkym vegetačným obdobím (nechtík, rezeda, letný cypruštek) môžeme vysievať priamo na záhon. Toto jarné obdobie je najvhodnejším časom na založenie nového živého plota zo vždyzelených drevín. Koreňové baly kupovaných sadeníc nesmú byť splstnatené. Keď steblá trávnika dosiahnu dĺžku 6 až 8 cm, môžeme ho prvýkrát v roku pokosiť. V čase kvitnutia forzítie je prvá kosba nevyhnutná. 



Zlatovka (Forsythia) – symbol Veľkej noci a jari – je oveľa známejšia pod názvom zlatý dážď.  
Neskorá jar – máj

Kvitne orgován (Syringa vulgaris), z bylín v záhrade orlíček (Aquilegia x cultorum). Ešte môžeme vysievať letničky, najmä odrody jednoročných slnečníc. 

Letničky predpestované pod sklom musíme začať včas otužovať, lebo po 15. máji ich treba premiestniť na vonkajší záhon. Von vysievame dvojročky (cheirant, zvonček bradatý a prostredný, nezábudky, záhradné sedmokrásky, náprstník alebo topoľovky), aby sme mali v nasledujúcom roku krásne kvety. Jarným trvalkám treba ostrihať odkvitnuté kvety, lebo tvorba semien zoslabuje rastliny. Obdobie je vhodné na výsadbu vytrvalých okrasných tráv, citlivých na mokrú a studenú pôdu. 

Pri rododendronoch musíme včas vylomiť odkvitajúce kvety, lebo bránia vyrašeniu nových výhonkov. Z remontujúcich ruží odstraňujeme šípky, ktoré vyčerpávajú ker. Pri polievaní dbáme na to, aby sme nezmáčali listy kríka. Na vlhkom liste sa môžu ľahko rozvíjať hubové choroby. Pod stromami kosímetrávnik každý týždeň, lebo korene stromov potrebujú dobrý prísun vzduchu, ktorému by vyššie steblá bránili.



Kvetný ker rododendronu má rád rašelinovú pôdu, jemnú klímu a veľa svetla. Dobre sa mu darí pri stene domu alebo pri iných, vyšších kríkoch či stromoch.  

Skoré leto – jún 

Kvitne agát (Robinia pseudoacacia), začínajú kvitnúť trávy. Skoré leto je časom vrcholného kvitnutiakosatcov (Iris barbata). Remontujúce veľkokveté ruže majú prvé kvitnutie za sebou, aby rýchlo zakvitli druhýkrát. Odkvitnuté výhonky treba vystrihnúť až po prvé, dobre vyvinuté očko s plne vyvinutým (päťpočetným) listom. Na jar vysadené vždyzelené dreviny v období sucha výdatne zalievame. Pri strihaných živých plotoch zostrihneme nové výhonky. Odkvitnuté ostrôžky zostrihneme nad zemou na šírku ruky, aby zakvitli druhýkrát. Hojnosť kvetov stojí trvalky veľa síl, preto ich prihnojujeme organickými a minerálnymi hnojivami. Pri gladiolách (mečíkoch) začíname so zálievkou a prihnojením, až keď vyrazia do kvetu. 

Jarné trvalky možno teraz rozdeliť a presadiť. Predtým je však vhodné odobrať semená vybraných druhov na následné rozmnoženie výsevom. V parenisku rýchlo zakorenia koncové výhonky taričky a nízkych floxov. Teraz máme poslednú možnosť na vysiatie dvojročných jarných kvetín, ako sú cheiranty, nezábudky a sedmokrásky.



V júni nastupuje do kvetu baza čierna (Sambucus nigra), ktorá  je signálnou drevinou v tomto ročnom období.  


Plné leto – júl 

Do kvetu nastupujú aj rôzne druhy ľalií (Lilium). Je čas na posledné prihnojenie ruží. Drevo neskôr prihnojených horšie vyzrieva a rastliny potom namŕzajú. Teraz je najvhodnejšie obdobie aj na ich očkovanie. Ruže môžeme tiež nakupovať, lebo rozkvitnuté odrody (v kontajneroch) umožňujú ich správny výber. Júl je najvhodnejším časom na rozdelenie starých trsov kosatcov. Odrezané hrubšie podzemky so skráteným vejárom listov musíme ihneď vysadiť. Vzídené výsevy trvaliek a dvojročiektreba vyjednotiť. 

Neskoré leto – august

V tomto období vysádzame jesenné a jarné cibuľoviny – jesienky, šafrany, narcisy a ostatné. Z letných musíme dať do pôdy ľaliu bielu, aby mohli cibule ešte do jesene vytvoriť zelený veniec listov. Teraz je vhodný čas na výsadbu, presádzanie a delenie pivoniek. Vrchol trsu má zakrývať len 5 cm zeminy. Odkvitnuté trvalky treba rozdeliť a presadiť, aby do zimy stačili zakoreniť. Predpestované dvojročkymožno už vysadiť na konečné miesto. Toto je vhodný čas aj na výsadbu alebo presádzanie ihličnatých drevín a na výsadbu živých plotov zo vždyzelených. V tomto období musíme takisto zostrihnúťihličnaté živé ploty.



Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) predstavuje signálnu drevinu v neskorom augustovom lete. Práve v tomto období sa na veľkú radosť vtákov zdobí malvičkami, svojimi charakteristickými červenými plodmi 

Skorá jeseň – september 

Nastáva hlavné obdobie výsadby jarných cibuľovín a vonkajších hľuznatých rastlín. Do zimy nám musia zakoreniť. Všetky druhy (najviac ľalie) budú vďačné za hrsť dobre vyzretého kompostu a drenážnu vrstvu hrubého piesku na dne jamky. Vysadiť, rozdeliť a presadiť možno všetky trvalkyokrem neskoro na jeseň kvitnúcich (a citlivých). ako sú jesenné veternice. Teraz vysadené vždyzelené dreviny do zimy dobre zakorenia a nevymrznú. Prerastený trávnik po príchode z prázdnin a dovoleniek postupne – na viackrát – zostrihneme na pestovanú výšku (6 až 8 cm) a po poslednej kosbe prihnojíme a dôkladne zavlažíme.



Signálnou drevinou septembra je baza čierna (Sambucus nigra), ktorá má v tomto období už plne vyfarbené modročierne plody. 

Plná jeseň – október

Máme posledný termín na výsadbu trvaliek pučiacich skoro na jar, ako sú ostrôžky. Nastáva obdobie výsadby popínavých rastlín, napríklad brečtanu, okrasných viničov, paviničov ši popínavých zemolezov. Po výsadbe ich treba hlboko zrezať, aby v ďalšom roku vytvorili dlhé výhonky. Toto je najvhodnejší čas aj na výsadbu včasne kvitnúcich listnatých drevín a živých plotov z listnatých drevín. Na ružovom záhone rozhodíme na vlhkú pôdu draselné hnojivo bez chlóru (síran draselný, 30 g/m²), aby drevo kríkových ruží skôr ukončilo dozrievanie a bolo odolnejšie pred zimou. Fosforečné hnojivo (Thomasova múčka, 30 g/m²) aplikujeme do zásoby. 

Odkvitnuté trvalky neorezávame pred zimou bez úvahy. Najmä na konci vegetácie treba ponechať čo najviac plodstiev, ktoré budú nielen potravou pre vtáctvo, ale aj ozdobou zimného záhonu. Okrasné trávy nezrezávame na jeseň. Suché steblá treba odstrihnúť až na jar nasledujúceho roka. Chúlostivé cibuľnaté a hľuznaté rastliny, ktoré kvitnú v lete (georgíny, mečíky, kany, ľalie a frézie), treba vyryť z pôdy a uložiť dovnútra na chránené miesto. Treba naposledy pokosiť a prihnojiť trávnik. Hnojivo by malo obsahovať viac draslíka a fosforu, ale menej dusíka, aby sme zvýšili odolnosť pletív tráv pred mrazom.



Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je signálnou drevinou októbra. Vyvinuli sa pri ňom typické tmavohnedé plody, ktoré opadávajú spolu s listami. 
Neskorá jeseň – november 

Kým pôda ešte nezamrzla, môžeme vysádzať voľnokorenné ruže. Treba ich však vysoko prihrnúť. Teraz je aj najvhodnejší čas na zmladenie okrasných drevín bez ohľadu na obdobie kvitnutia. Budleju, ibištek a ostatné chúlostivé rastliny chránime pred mrazom nahrnutím vrstvy spadaného lístia a prikrývkou z čečiny.V extrémnych polohách treba pomocou zásten ochrániť vždyzelenérododendrony, vavrínovec a cezmínu pred zimným slnkom a mrazivým východným vetrom. Listy a steblákortadérie pred napadnutím snehu zviažeme do snopu.



November už pred nami zimu neskrýva. Signálna drevina je smrekovec opadavý (Larix decidua), ktorému v tomto období pomaly opadávajú ihličky.   

Zima – december

Na záhonoch už môže kvitnúť bylinná čemerica (Helleborus niger). Môžeme aplikovať zimnú ochranu ruží, lebo drevo je už vyzreté. Záhony vyčistíme, pretože v opadanom lístí zvyčajne prezimujú hubovité choroby. Kríky prihrnieme a prikryjeme čečinou. Korunky stromčekových ruží obviažeme ochranou zo vzdušného materiálu (čečina, jutovina, bublinková fólia). V chladných polohách kmieniky ohneme, obviažeme a korunku zakryjeme zeminou. V bezmrazom počasí musíme dôkladne zaliať vždyzelené dreviny, čo je mimoriadne dôležité po suchej jeseni, aby mali rastliny vlahu aj do zásoby.