
Slovenské tradičné gazdovstvo
Biela krátkosrstá koza
Biela krátkosrstá koza
Zviera je rané, strednej veľkosti a hmotnosti, pevnej kostry, dobre vyvinutého svalstva, súmernej stavby tela, pevnej konštitúcie, s primerane širokým a hlbokým trupom, na dostatočne silných a dobre utváraných končatinách; odolné, vysoko plodné, s dobrou schopnosťou využívať krmivo. Hlava je biela, bezrohá, suchá, s výrazným okom a vztýčenými ušnicami. Krk prechádza plynulé do kohútika, ktorý je mierne znateľný. Hruď je stredne dlhá, hlboká a široká s vyklenutými rebrami. Plecia sú široké a pevné, k trupu priliehajúce. Chrbát je stredne dlhý, pevný a rovný. Zadok dlhý, široký, mierne dozadu sklonený. Bedrá pevné, široké, dobre viazané s kíbmi. Brucho je plné, s pevným brušným svalstvom. Končatiny sú mierne silné, dobre stavané s vyvinutými kíbami. Sponky pevné, paznechty tvrdé, svetložlté. Koža je jemná, ľahko odťažiteľná; srsť krátka, hustá, priľahlá, farby čisto bielej a lesklá. Kozičky nemajú znateľné hrboľky čelných kostí. Môžu byť rohaté alebo bezrohé. Capkovia majú hrboľky znateľné. Hlava je hrubšia so širokým čelom i papuľou a silnejšie vyvinutou bradou. Krk je svalnatejší, na hrdle s príveskami, tzv. zvonkami. Zvieratá oboch pohlaví v minulosti museli byť bezrohé, v súčasnosti je rohatosť prípustná. Musia mať bielu krátku srsť. Niektorí chovatelia kozy biele krátkosrsté zapájajú do kontroly úžitkovosti ako plemenné. Kozy, ktoré nespĺňajú podmienky plemenných, nie sú vhodné na reprodukciu. Špecializujú sa na mlie-kovú úžitkovosť. Vyšľachtené boli z pôvodných miestnych kôz krížením s plemennými capmi sánskymi alebo bielymi krátkosrstými bezrohými. Vyskytujú sa je-dince rohaté i bezrohé, najmä bielej farby. Produkcia mlieka za laktáciu je okolo 600 litrov, podľa chovateľských podmienok. Využiť sa dajú tiež ostrihaním srsti a podsady (0,1 až 0,2 kg podsady a 0,3 až 0,5 kg srsti), ako i na produkciu mäsa a kožiek..
Vzhľadom k malému počtu chovných jedincov (200 samíc a 100 samcov) sa považuje slovenská biela hus za ohrozené plemeno.